FAQ – ČASTO KLADENÉ OTÁZKY

Rozhodnutie o zlepšení tepelnej ochrany stavebných konštrukcií je prvým krokom. Za týmto nasleduje potreba určiť skutočný stav stavebných konštrukcií, určiť postup odstránenia nedostatkov a stanoviť predpokladané náklady. Najlepšie je obrátiť sa na správcu, ktorý by sa mal v mene vlastníkov bytov obrátiť na odborníkov.

Ako bolo uvedené, zateplenie by podľa našich predpisov malo mať životnosť 30 rokov. Podľa ETAG 004 – metodického predpisu na európske technické osvedčenie kontaktné zatepľovacie systémy v Europskej únii majú preukázať životnosť minimálne 25 rokov.

Kontaktné zatepľovacie systémy majú ako povrchovú úpravu omietky. Vzťahujú sa teda na ne podmienky údržby rovnaké ako pre akékoľvek iné povrchové úpravy. Samozrejme, že je potrebné ošetriť prípadne vzniknuté trhliny a po 15-ich rokoch je možné predpokladať potrebu väčšej opravy vrátane obnovy farebného vzhľadu.
Aké sú najčastejšie chyby pri zatepľovaní?
Je ich mnoho, ale vyplývajú hlavne z nedostatočnej prípravy (nekvalitne spracovanej projektovej dokumentácie alebo jej úplnej absencie), nekvalitnej práce zhotoviteľa a zo snahy zlacňovať realizáciu či už vplyvom kombinácie vrstiev vytváraním z materiálov iného systému, alebo vynechaním, napr. rôznych profilov a tmelov.
Ako sa chybám pri zatepľovaní vyhnúť?
Asi jediným spôsobom: rešpektovaním odborníkov aj keď nie sú lacní, ale vykonajú zodpovednú prácu, týka sa to projektantov, zhotoviteľov, ale aj technického dozoru.

Ťažko rozlíšiť, čo je to bežná alebo špecializovaná firma. Rozhodne by sa mala preukázať referenciami. Ak je súčasťou odstraňovanie systémovej poruchy zateplením, je prezieravé využiť služby firmy, ktorá je nositeľom licencie na práce zatepľovania. Licencie vydáva Technický a skúšobný ústav, n. o., a EUCERT.
Oknami uniká najviac tepla, nie je preto výhodné radšej vymeniť okná ako zatepliť steny?
Oknami uniká naozaj najviac tepla, preto by okná mohli byť zdrojom najväčších úspor. Ak však sledujeme ekonomicko-energetické hľadisko, tak návratnosť na ušetrenú jednotku energie (napr. Sk/GJ za rok) je u okien pomerne drahá a pritom podiel okien z fasády je väčšinou len štvrtinový. Dodatočné zatepľovanie obvodových stien je preto výhodnejšie efektívnejšie.
U okien je však aj iný dôvod na ich výmenu. Staré drevené zdvojené okná majú vysoký súčiniteľ prechodu tepla, majú vysokú infiltráciu, majú nevhodné a často i nefunkčné kovanie. Sú väčšinou po reálnej životnosti a určite po takzvanej. životnosti morálnej. Preto je škoda ich napr. repasovať, ale treba ich vymeniť a najvhodnejší čas je pred zatepľovaním obvodových stien.

Vlhkostné vlastnosti stavebných konštrukcii charakterizuje difúzny odpor a faktor difúzneho odporu. Čím je ich hodnota nižšia, tým materiál lepšie prepúšťa vodnú paru a v závislosti na hrúbke týchto materiálov má i nižší difúzný odpor. V tomto smere je tepelná izolácia MVD výhodnejšia ako EPS, ale podstatné je, že difúzny odpor pôvodných konštrukcii, ktoré ideme zatepľovať, je podstatne vyšší. Zateplenie nezhoršuje ročnú bilanciu vlhkosti a samotné obvodové plášte pred zateplením majú difúzny odpor 3-5 násobne vyšší než má vrstva polystyrénu. Samotná parozábrana alebo hydroizolácia má stokrát vyšší faktor difúzneho odporu, pričom aj difúzny odpor je 10-krát vyšší ako u penového polystyrénu. Zateplenie obvodových stien umožňuje znížiť kondenzáciu vodnej pary na vnútornom povrchu konštrukcie, ale neodstráni ostatné príčiny vlhkosti stavebných konštrukcií.
Vzlínanie zemnej vlhkosti, alebo zatekanie musíme najprv odstrániť a so zatepľovaním začať až keď klesne vlhkosť v konštrukcii na úroveň praktickej vlhkosti pôvodného materiálu obvodového plášťa. Bežné stavebné konštukcie však dostatočne „dýchajú“ a vplyv tepelnej izolácie je pri pôsobení všetkých vrstiev stavebnej konštrukcie malý.

Ak sa aj uskutočnia všetky opatrenia, ktoré prinášajú úspory energie a tieto práce budú vykonané v potrebnej kvalite vytvoril sa len predpoklad pre dosiahnutie úspor energie.
Skutočné úspory energie ovplyvní vlastník svojím správaním. Správne zateplená budova i pri 21-22 stupňov tepla vytvára potrebnú vnútornú pohodu a preto túto teplotu je potrebné pravidelne regulovať cez termostatické ventily. Treba si vytvoriť vlastný režim nastavenia teplôt v jednotlivých miestnostiach.
Veľkú pozornosť je potrebné venovať vetraniu. Má byť intenzívne a pomerne krátke. Podobne sa je potrebné správať i pri spotrebe teplej vody a elektriny. Konečné úspory energie v byte a v bytovom dome ovplyvňuje jeho vlastník svojím správaním zameraným na šetrenie energii v byte a v budove.

Pozrieť všetky možnosti financovania.